Apsidová spálňa s balkónom ako vrcholné dielo dizajnéra

Published 7 roky ago -


Ten zvláštny príbeh je dnes prítomný v múroch nášho domu, aj keď sa jeho obrysy, pravda, už trochu obrúsili. Šarmatne a pomaly tak starne spolu s nami a tvorí súčasť romantickej rodinnej mytológie. Občas sa mi ani veriť nechce, že sa nám niečo také prihodilo, a pritom sa len stačí postaviť na prah spálne a dávne obrázky sa rozbehnú po priestore.

Vtedy ma čakalo štúdium posledného ročníka archeológie a tri letné týždne prázdnin som tak trávila pri výkopávkach pod múrmi stredovekého kostolíka na južnom Slovensku. Ako sa vraví, boli to dve muchy jednou ranou. Zbierala som materiál pre diplomku a vo voľnom čase, a nebolo ho veľa, chytala bronz na blízkych jazerách.

Počas toho let…

Počas toho leta sa dala dokopy dobrá partia, ktorá si rozumela v každom smere. Zvládali sme prach, pot, drinu s lopatami, zábavu aj vedeckú prácu. Zvonku už celý kostolík dostal nový kabát a vyzeral úchvatne. Prvé domy dediny boli od neho stovky metrov ďaleko, takže v tom letnom poli, pokrytom zlatavým obilím, pôsobil ako zjavenie z iného sveta.

Bridlicová, tmavá strecha v letnom svetle pripomínala veko kovovej truhlice, nad ktorým sa týčila malá vežička s jasne znejúcim zvonom. Snehobiele múry znásobovali odrazy šumiacich plôch lenivého obilia. Takže pri pohľad z diaľky sa všetko zlievalo do jedinej, horúcej škvrny dosahujúcej až kamsi do neba.

Ja a moji kolegovia sme ohýbali chrbáty v tej úmornej páľave každý deň. Keďže maličký cintorín, patriaci ku kostolíku, ukrýval veľmi cenné rannostredoveké nálezy. Pred finálnym uzavretím celého náleziska sa odkrývali ešte posledné metre. Spotení a smädní, sme si občas uťahovali z dvojice reštaurátorov, ktorí sedeli na lešení vo vnútri kostola a čistili pôvabné zvyšky stredovekej fresky.

Boli ako komická dvojka…

Boli ako komická dvojka. Starší nosil čiapku z novín, z úst mu visela zhasnutá fajka a pre okrúhle brucho si možno ani dobre nevidel na ošúpané tenisky. Mladší mal v ušiach večne zarazené malé slúchatká. Nosil tmavé vlasy plné prachu a potrhané tričko, ktoré už nadobro zabudlo na svoju pôvodnú farbu aj tvar.

Len čo obaja vyšli von, začali zväčša kýchať a drkokať zubami, kým si zvykli na ten rozdiel v teplote. A tak sme občas spolu s nimi sedeli v tieni veľkého gaštana a rátali čas, kedy nám privezú z mesta obed. Starší z reštauratérov bol hrozne ukecaný, takže sme sa takmer denne dozvedali o našom kostlíku aj blízkej dedine kopu najrôznejších podrobností, nečakaných detailov a zvláštnych súvislostí.

Kostolík má vraj románskej základy a veriaci ho začali stavať niekedy začiatkom 13. storočia. Už len táto jediná veta, často zamestnávala moju fantáziu. Často som potom pred sebou vídala obrazy tej dávnej doby, plné pracujúcich ľudí, ťažných zvierat.  Stavebného materiálu alebo kamenárov tvoriach vstupný portál do kostola. Zrejme som v takýchto chvíľach bývala zamyslená viac ako zvyčajne, a tak sa raz stalo, že ma oslovil mladší z reštaurátorov a ja som ho nevnímala. Až keď ma kolegyňa drgla lakťom, zareagovala som. Myslím, že niekde tu sa začal aj príbeh našej rodinnej mytológie.

Ukázalo sa…

Ukázalo sa, že chalan mal pár rokov po výške a tento kostol bola jeho prvá samostanejšia reštaurátorská práca. Bol skôr mlčanlivý, často ponorený do hudby, ale pri práci pôsobil veľmi sústredene a mal dlhé, šikovné prsty, ktoré stredoveké fresky privádzali opäť medzi nás. Niežeby sme sa vzájomne nevnímali, no obom nám stále chýbal ten jediný, nenacvičený a krátky pohľad, ktorý nikdy nemáva dôvod, len obsah. No a moja kolegyňa mu lakťom akosi otvorila dvere. Viem, bude to pôsobiť trochu gýčovito až usmevne študentsky, ale som presvedčená, že takmer každý z nás už zažil niečo podobné, a nikto v tom nehľadá červenú knižnicu – to sami sebe proste neurobíme.

Od toho okamihu sme obaja neurčito tušili, že ďalšie prázdinové dni už nebudú pre nás len prázdninové. Všetkému však nasadila korunu apsida. Medzi kameňmi dlažby som celkom náhodou objavila atypický kus leštenej žuly. Ukázalo sa, že ide o časť stredovekej krstiteľnice s latinským nápisom. A tak som dostala za úlohu dostať ju na svetlo božie.

Hádate celkom správne. Nakoniec sme ostal v kostolíku a jeho neveľkej apside iba ja a chalan so slúchatkami. To viete, čírou náhodou sa práve v tej chvíli ukázalo, že na jednej z fresiek potrebuje dotiahnuť zopár detailov štetcom a muzika ho práve v tom okamihu prestala baviť. Takže stál tvárou k freske, slúchatká mu viseli okolo krku a ja som sa lopatkou snažila uvoľniť z podlahy hladký kus kameňa.

Interierovy dizajn Bratislava cena

Hovorili sme spolu…

Hovorili sme spolu dosť málo, a iba občas na seba krátko pozreli. Vedeli sme však a cítili, že tá malá, úzka, neustále zošerená, vápnom a farbami voňajúca apsida, je tým najkrajším a najrozľahlejším miestom na svete. Hmm, je skutočne nezvyčajné, ako i dávny stredovek dokáže zamestnať a premeniť moderného človeka.

A propos. Napadlo ma, že sa teraz možno hodí krátke zastavenie, aby slovo apsida neostalo len neostrou súčasťou toho letného príbehu. Takže apsida. Slovo má grécke korene, kde apsis znamená oblúk, polkruh. O apside dnes hovoríme najčastejšie pri sakrálnych stavbách naprieč dejinami európskej kultúry. Zväčša ide o polkruhovitý výklenok alebo zaklenutý priestor, ktorý tvorí súčasť hlavnej kostolnej lode. V antických dobách boli apsidy súčasťou kúpeľov aj chrámových stavieb. Bývali zakončené tzv. konchou, teda špeciálnym výklenkom, kde sa umiestňovali sošky antických božstiev.

Kostolná apsida…

Kostolná apsida je často nazývaná tiež altarium, keďže práve na tomto mieste vždy stával hlavný oltár chrámu. Pri menších cirkevných stavbách išlo zväčša o polkruhové priestory, ale v období gotiky vznikali aj mnohouholníkové apsidy. V kostoloch sa o osvetlenie apsidy staralo zväčša jedno malé okienko, ktoré bolo postavené v ose stavby.

Stredoveká románska architektúra využívala na osvetlenie vnútorného priestoru apsidy viacero malých, klenutých okien, ktorých ale musel byť vždy nepárny počet. Ak by sme však chceli o apside hovoriť v kontexte bežnej, svetskej architekúry, musíme ju zásadne nahradzovať odborným pojmom exedra, čo v gréčtine znamená „sedenie vonku.“ Antika exedru poznala najmä z kupeľov, trhovísk alebo verejných priestranstiev. Často bývala súčasťou stĺporadia a pritom nebola krytá. Ľudia tu mohli sedieť, oddychovať a hovoriť. Krytá exedra sa občas stavala, ale i stavia vo vnútri budov ako krytý výklenok.

Asi vás teraz príliš neprekvapím, keď tému opravovanej apsidy a mojej letnej študentskej praxe posuniem o nejaký ten rok dopredu. Z chalana-reštaurátora sa stal oceňovaný odborník, ktorý jedného dňa odcestoval pracovne do zahraničia, ale nebol už sám. Odchádzali sme ako manželia a rodičia prvého potomka.

V Portugalsku sme potom…

V Portugalsku sme potom spoločnou umeleckou a vedeckou prácou strávili pár tvorivých rokov, ktoré nám od základu zmenili život. Manžel ale nikdy neprestal byť romatickou dušou, a tak mi nezabudol sem-tam pripomenúť, že za najväčšiu zmenu v živote, stále považuje tých niekoľko hodín, strávených spolu so mnou v maličkej, letným prachom a chladivým tieňom voňajúcej apside.

Samozrejme, že ani praktické veci neostávali bokom, a tak sme po návrate zo zahraničia začali neďaleko Bratislavy stavať rodinný dom. Napokon, dve deti a dvaja dospelí dajakú slušnú strechu nad hlavou potrebujú, tým skôr, že bývanie v meste nás nikdy nelákalo.

Keď sme so stavbou domu iba začínali, viackrát som sa manžela pýtala, prečo na jednej strane domu staviame ten výklenok. Vzdialene mi síce pripomínal onú letnú prax a spoločné hodiny v apside, ale zdalo sa mi to skôr ako náhoda, či skrytý zámer architekta. Až keď bolo všetko hotové, manžel mi prezradil, že nešlo o žiadnu náhodu, ale o skutočný zámer, a dokonca jeho vlastný. Dojalo ma to, a dodnes dojímať a tešiť neprestalo.

Žijeme vcelku harmonicky…

Žijeme vcelku harmonicky, najmä pre deti a prácu. Nedávno sme preto spolu premýšľali, ako máme vylepšiť našu spálňu, ktorú máme na poschodí. Dajaké nápady tu boli, no zdali sa nám dosť nedotiahnuté, a tak sme pátrali po niekom, kto nám so zmenami pomôže. Kolegyňa mi doporučila bytovú dizajnérku, pani Pavlínu Lipkovú zo spoločnosti ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh interiéru domu Bratislava, ktorá má vraj veľa skvelých nápadov, mnoho rokov skúseností a je skutočná profesionálka vo svojom odbore.

Dohodli sme si teda s pani Lipkovou schôdzku u nás doma, nech priamo na mieste vidí, čo a ako chceme a čo sa s tým všetkým dá urobiť. Už prvé okamihy ukázali, že je ženou na svojom mieste. Počas stretnutia si robila podrobné poznámky, kládla nám vecné a zasvätené otázky a smerovala k presným a jasným riešeniam. Pochopiteľne, bokom neostala ani finančná stránka celého projektu, takže sme sa pomerne rýchlo dohodli.

Zhodli sme sa…

Zhodli sme sa, že premenený priestor spálne bude mať svetlý až snehobiely charakter. Naproti tomu doplnky budú mať len prírodnú, sivú a bielu farbu. Kľúčovou požiadavkou bolo priame prepojenie kúpeľne so spálňou, čím sme sa chceli zbaviť nepohodlného prechádzania po chodbe. Nechali sme tak prebúrať spojovací múr medzi oboma miestnosťami.

Do zvyšnej časti steny sme nechali zakomponovať sklenenú stenu z mliečneho skla, aby sme zachovali potrebnú a primeranú mieru intimity. V tomto procese stavebných úprav sme tiež zrušili pôvodné vstupné dvere do spálne a ponechali iba dvere do kúpeľne. Podlahu v spálni následne skrášlila plávajúca podlaha v prírodnej farbe. Naproti tomu kúpeľňa dostala keramickú dlažbu v antracitovej farbe.

Kozmetický kútik, ktorý je mojím malým dámskym kráľovstvom v tomto pokojnom priestore, tvorí jednoduchý stolík v prírodnej farbe s dominantným zrkadlom, umiestneným v ozdobnom ráme. Stolík disponuje štyrmi zásuvkami v sivej farbe a dvomi lapičkami v smotanovo bielej farbe. Ku kozmetickému stolíku patrí aj pohodlné, elegantné kresielko, ktoré farebne korešponduje s lampičkami.

Interierovy dizajn a realizácia Bratislava

Keďže sme túžili…

Keďže sme túžili premenenú miestnosť využívať aj pre naše každodenné chvíle relaxu. Po porade s pani Lipkovou sme sa rozhodli pre dvojicu ležérnych sedacích vakov – tiež smotanovo bielych, ktoré na protiľahlých stenách doplnili identické lampy, presne také, aké sú umiestnené pri stolíku. Treba zdôrazniť, že relaxačný kútik sme nechali zámerne umiestniť práve do apsidového oblúka spálne, čím celú túto miestnosť povyšuje a mení na romantický priestor nášho domu.

Po rokoch manželstva by sa mohlo mnohým ľuďom zdať, že teraz asi riadne preháňam, ale pokojne mi môžete veriť – hovorím pravdu. Veľmi často sa s manželom ticho posadíme do našich pohodlných relaxačných vakov, hovoríme, mlčíme a pijeme kávu alebo čaj. Myslíme pritom – každý po svojom – na to minulé, prítomné, a snáď aj to budúce. V takých chvíľach oceňujeme nízky, decentný stolík v tmavohnedej farbe. Od začiatku nám skvele slúži pri servírovaní nápojov, sladkých dobrôt alebo aj ako plocha pre horiace sviečky, kvety či knihy. Celý tento intímny, vzácnymi spomienkami vystužený priestor, dopĺňajú jednoduché, nevzorkované záclony siahajúce až k podlahe.

A čo posteľ…

A čo posteľ, keď už sme v spálni? Umiestnili sme ju až na samotný koniec miestnosti, bokom od našej spomienkovej a oddychovej apsidy. Po oboch stranách postele stoja prosté nočné stolíky v prírodnej farbe. Farbe, ktoré dizajnovo odkazujú na neďaleký kozmetický stolík, takže ich zásuvky sú taktiež v sivom prevedení. Na každom zo stolíkov stojí štýlová nočná lampa s bielym tienidlom, ktorá po zošerení doslova láka, aby ju človek rozsvietil a naplnil izbu mäkkou večernou nostalgiou.

Mimoriadne vydarený a naozaj výborný nápad nám pani Lipková ponúkla pri riešení steny za našou posteľou. Umiestnila na ňu vzorkovaný, sivo-biely záves a prekvapivo tak premenila nielen tento kút našej spálne, ale výrazne zatraktívnila atmosféru celého priestoru. Sprvu sme túto odvážnu myšlienku vnímali dosť neurčito a nevedeli sme jej akosi prísť na chuť. Ale keď bolo hotovo, ukázalo sa, že kreatívne, inovatívne riešenie opäť raz zabodovalo.

Je zvláštne…

Je zvláštne, že ani jeden z nás nemal a nemá v láske veľké lustre alebo okázalé, masívne stropné lampy, prípadne podobné zdroje svetla. Privítali sme preto návrh pani dizajnérky, že využijeme radšej bodové osvetlenie celej miestnosti, vrátane kupeľne. Miestnosti tak majú nielen podstatne viac príjemného svetla, ale priestor nad hlavami je úplne slobodný, nerušivý a pôsobí vskutku kompaktne.

Možno to pre niekoho teraz vyzneje kvapku domýšľavo, ale som presvedečená, že vďaka nápadom a profesionalite pani Lipkovej. Máme konečne originálnu, jedinečnú a nezameniteľnú spálňu, ktorá stelesňuje naše osobnosti, záujmy aj dávne, rodinné príbehy. Predovšetkým ten jediný a zásadný, ktorý bude pre nás oboch navždy spojený s malým kostolíkom, apsidou a letom.

comments icon 0 comments
0 notes
0 views
bookmark icon

Write a comment...

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *